Slovo „cukrovka“ znie takmer nežne. Ale za tou sladkou prezývkou sa skrýva vážne ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Nie je to len diagnóza seniorov a ani trest za koláč k poobednej káve. Je to stav, ktorý si vyžaduje pochopenie, starostlivosť a hlavne – menej mýtov a viac pravdy.
V tomto článku sa spolu pozrieme na to, čo cukrovka vlastne je, ako funguje inzulín v tele, kto je ohrozený najviac a aké mylné predstavy nám môžu komplikovať život.
Cukrovka v skratke – čo sa v tele deje
Cukrovka, odborne diabetes mellitus, je chronické ochorenie, pri ktorom telo buď nevytvára dostatok inzulínu, alebo nedokáže inzulín správne využiť. A čo je to ten inzulín? Je to hormón vyrábaný v pankrease (presnejšie v Langerhansových ostrovčekoch), ktorého hlavnou úlohou je „otvárať bunky“, aby sa do nich dostala glukóza – náš hlavný zdroj energie. Ak inzulín nefunguje, glukóza zostáva v krvi, a to spôsobuje zvýšenú hladinu cukru, ktorú nazývame hyperglykémia.
Dlhodobo vysoká hladina glukózy poškodzuje cievy, nervy, oči aj obličky – a práve preto je také dôležité cukrovku nepodceňovať.
Nie je jedna ako druhá – typy cukrovky
Existujú rôzne typy cukrovky:
- Typ 1 – autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí bunky produkujúce inzulín. Zvyčajne vzniká v detstve alebo mladom veku. Títo ľudia sú odkázaní na pravidelné podávanie inzulínu.
- Typ 2 – najrozšírenejší typ cukrovky (až 90 % prípadov). Vzniká neskôr, často v dôsledku kombinácie genetických predispozícií, obezity a nedostatku pohybu. Tu telo síce inzulín tvorí, ale bunky naň nereagujú tak, ako by mali.
- Gestačný diabetes – vzniká počas tehotenstva. Vo väčšine prípadov po pôrode ustúpi, ale znamená zvýšené riziko rozvoja cukrovky typu 2 neskôr v živote.
Rizikové faktory cukrovky, ktoré poznáme – aj tie, na ktoré zabúdame
Áno, cukrovka typu 2 často súvisí s nezdravým životným štýlom, ale nie je to také jednoduché. Na vine môžu byť aj dedičné faktory, hormonálne zmeny, stres, chronické zápaly v tele či poruchy spánku. Riziko stúpa s vekom, ale pribúdajú aj mladí ľudia s touto diagnózou. Zaujímavosťou je, že podľa Štatistického úradu SR trpí cukrovkou každý desiaty Slovák – a mnohí o tom ani nevedia.
Freepik
Mýty o cukrovke, ktorým ešte stále veríme
„Diabetici nesmú jesť žiadny cukor.“
Toto je asi najrozšírenejšia predstava – a zároveň jedna z najzavádzajúcejších. Pravda je, že diabetici musia sledovať svoj príjem sacharidov, ale to neznamená úplné vyradenie cukru. Kľúčom je rovnováha, načasovanie a výber správneho druhu cukru – napríklad z ovocia či celozrnných potravín. Dokonca aj malý zákusok si môžu dopriať – ak vedia, ako na to, a majú glukózu pod kontrolou.
„Cukrovka vzniká, keď človek zje priveľa sladkostí.“
Kiežby to bolo také jednoduché! Pravda je, že samotné sladkosti cukrovku nespôsobujú. Môžu prispieť k obezite, a tá je rizikovým faktorom pre vznik diabetu typu 2 – no do hry vstupujú aj gény, vek, životný štýl, hormonálne zmeny a ďalšie faktory. Cukrovka je komplexné ochorenie, nie výsledok včerajšej konzumácie koláča.
„Ak musím brať inzulín, znamená to, že som zlyhal.“
Toto je veľmi smutný mýtus, ktorý mnohým pacientom ubližuje. Inzulín podávaný injekčne nie je potupa, ale pomoc. Ak telo potrebuje inzulín, tak ho jednoducho potrebuje. Nie je to dôkaz neschopnosti, ale zodpovednosti. Aj pri diabete 2. typu môže dôjsť k zhoršeniu stavu, keď už tabletky nestačia – a inzulín je vtedy kľúčový.
„Cukrovka sa dá vyliečiť diétou.“
Cukrovka je chronické ochorenie. Nedá sa vyliečiť, ale dá sa veľmi dobre zvládať. Úpravou životného štýlu, chudnutím a zmenou stravy možno dosiahnuť remisiu – teda obdobie, keď je cukor v norme aj bez liekov. No choroba ako taká v tele zostáva, len „spí“. Hoci aj to je výborný výsledok, hovoriť o vyliečení nie je celkom presné.
„Cukrovka sa týka len starších ľudí.“
Žiaľ, čoraz viac detí a mladých ľudí sa stretáva s diabetom – a nielen typu 1. Zmena životného štýlu, sedavé zamestnania, stres a zlá strava spôsobili, že diabetes typu 2 dnes postihuje aj tridsiatnikov. Mýtus o tom, že „mám čas“ a „ešte som mladý“, je preto nebezpečný.
„Ak nemám príznaky, cukrovku určite nemám.“
Diabetes typu 2 môže prebiehať roky bez toho, aby o sebe dal výrazne vedieť. Unavenosť, smäd, častejšie močenie či pomalé hojenie rán sú nenápadné príznaky, ktoré si mnohí vysvetľujú inak – a cukrovka medzitým potichu pracuje. Preventívne vyšetrenia sú preto nesmierne dôležité.
„Diabetici nemôžu športovať.“
Pravý opak! Pohyb je pre diabetikov doslova liekom. Pomáha telu lepšie reagovať na inzulín, znižuje hladinu cukru v krvi, udržiava váhu a zlepšuje náladu. Samozrejme, je dôležité poznať svoje hranice, sledovať si hladiny cukru a pri fyzickej aktivite vedieť, ako reagovať, ak klesne pod normu. Ale športovanie a cukrovka sa nevylučujú – skôr naopak.
„Cukrovku majú len ľudia s nadváhou.“
Tento mýtus často vedie k falošnému pocitu bezpečia. Áno, nadváha zvyšuje riziko vzniku diabetu typu 2, ale nie je jeho jedinou príčinou. Cukrovku môžu dostať aj štíhli ľudia, najmä ak majú genetické predispozície alebo vedú sedavý spôsob života. Navyše pri diabete typu 1 hmotnosť nehrá žiadnu rolu – ten postihuje aj deti či tínedžerov s normálnou váhou. Telo jednoducho nehrá podľa tabuliek, ale podľa vlastných pravidiel.
„Cukrovka je choroba starých ľudí.“
Opäť jedna z predstáv, ktorá už dávno neplatí. Dnes sú diagnózy u mladých dospelých, ba dokonca u detí, čoraz bežnejšie. Zmeny v stravovaní, nedostatok pohybu, stres a genetické faktory prispievajú k tomu, že diabetes si vek nevyberá. Včasná diagnostika a prevencia sú preto dôležité v každom veku, nie len „keď pôjdeme do dôchodku“.
„Ak mám cukrovku v rodine, určite ju dostanem aj ja.“
Dedičnosť hrá úlohu, to áno, ale nie je to ortieľ. Ak máte príbuzných s cukrovkou, riziko je vyššie, no stále existuje veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú – strava, pohyb, stres, spánok. Zdravý životný štýl dokáže riziko výrazne znížiť. Rodinná anamnéza je teda výstražný prst, nie priamy rozsudok.
„Diabetici nesmú jesť ovocie.“
Ovocie je pre telo zdrojom vitamínov, vlákniny a prírodných cukrov. Diabetici by sa mu teda nemali vyhýbať, len si vyberať múdro. Banán po obede? Jasné, ak viete, ako ovplyvní hladinu cukru. Malá hrsť bobuľového ovocia ako desiata? Výborný nápad. Ovocie netreba démonizovať – treba ho rozumne zakomponovať do jedálnička. Áno, aj diabetik si môže dať kúsok jablka bez výčitiek.
„Prístroje ako glukomer alebo senzor sú zbytočný luxus.“
V skutočnosti sú to neoceniteľní pomocníci. Moderné senzory, ktoré merajú hladinu cukru nepretržite, dokážu včas upozorniť na výkyvy a tým predchádzať vážnym komplikáciám. Nie sú to len pomôcky pre pohodlie – ale často nástroje, ktoré doslova chránia život.
Sladká pravda na záver
Cukrovka nie je koniec sveta. Je to výzva, s ktorou sa dá naučiť žiť – dôstojne, pokojne a s plnohodnotným životom. Dôležité je poznať pravdu, nenechať sa zmiasť polopravdami a rozprávať o nej nahlas, bez hanby. Ak máte diabetes, nie ste v tom sami. A ak ho nemáte – možno práve tento článok niekomu otvorí oči alebo mu pomôže zbaviť sa zbytočných obáv.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
