Vaše deti majú svoj jazyk lásky. Poznáte ho?

Deti niekedy rozprávajú jazykom, ktorý nám, rodičom, nedáva zmysel – je plačlivé, kričí, predvádza sa pred návštevou, nechce ísť do škôlky hoci v iné dni sa tam veľmi teší.... Niekedy však práve my, rodičia, hovoríme k dieťaťu jazykom, z ktorého môže mať pocit, že ho nemáme radi.

Každé dieťa má totiž svoj primárny jazyk lásky, ktorým najlepšie vníma lásku svojich rodičov. Všimli ste si to na svojich deťoch?

Dvojica autorov Gary Chapman a Ross Campbell v knihe Deti a päť jazykov lásky vysvetľujú, že citové nádrže svojich detí musia rodičia napĺňať bezpodmienečnou láskou, „pretože skutočná láska je vždy bezpodmienečná“.

Bezpodmienečná láska podľa ich slov dieťa prijíma a oceňuje za to, kým je, nie za to, čo robí. „Či už dieťa robí (alebo nerobí) čokoľvek, rodič ho stále miluje. Často, bohužiaľ, rodičia prejavujú podmienečnú lásku, ktorá závisí na niečom inom, než na tom, že ich dieťa prosto a jednoducho je. Podmienečná láska je založená na výkone. Často ide ruka v ruke s výchovnými metódami, pri ktorých sú darčeky, odmeny a privilégia ponúkané tým deťom, ktoré sa správajú žiadaným spôsobom alebo podávajú žiadané výkony.“

„Môžeme svoje dieťa skutočne milovať, ale pokiaľ to necíti – pokiaľ nehovoríte jeho jazykom lásky, z ktorého vašu lásku počuje – nebude sa cítiť milované,“ ozrejmujú autori a vysvetľujú akými jazykmi lásky môžu rozprávať naše deti.

Podľa dvojice autorov výskumy naznačujú, že mnohí rodičia sa detí dotýkajú len vtedy, keď je to nutné. Ide o situácie pri obliekaní, usadzovaní do auta, keď ich nesú do postele...

Lenže to nestačí. Ak vaše dieťa hovorí práve týmto jazykom, potrebuje oveľa viac situácií, kedy ho objímete, dáte mu pusu či vyhodíte do vzduchu, budete točiť, nosiť na chrbte...

Niekedy postačia len letmé dotyky pohladenia na ramenách, chrbte či rukách.

Dotyk potrebujú nielen najmenšie deti či školáci, ale aj dospievajúci – chlapci aj dievčatá.

„Objatie a ďalšie formy láskyplného dotyku dospievajúci ocenia zvlášť vtedy, ak prechádzajú nejakými ťažkosťami alebo sa moria s náročnými školskými úlohami... Syn potrebuje milujúci dotyk od otca rovnako ako od matky a dcéra potrebuje dostatočnú dávku prejavu lásky od matky rovnako ako od otca,“ vysvetľujú Chapman a Campbell.

Ak máte doma dieťa, ktorého jazykom lásky sú slová uistenia, nezabúdajte na slová náklonnosti, nehy, povzbudenia a chvály, ktorými oceníte jeho hodnotu.

Náklonnosťou a láskou oceňujeme samotné bytie dieťaťa, pretože jeho vlastnosti sú neoddeliteľnou súčasťou osobnosti dieťaťa.

Chválou však vyjadrujeme súhlas s tým, čo dieťa robí, či už svojím výkonom, správaním i vedomými postojmi.

„Povzbudzujúce slová sú najúčinnejšie vtedy, keď sa zameriavajú na nejakú konkrétnu snahu, ktorú dieťa vyvinulo. Cieľom je pristihnúť dieťa, ako robí niečo dobré, a potom ho za to pochváliť,“ prízvukujú autori a zároveň dodávajú: „Bude nás to stáť viac úsilia, ako ho pristihnúť pri niečom, čo robí nesprávne, a potom ho za to odsúdiť, ale konečný výsledok za to stojí: je ním nasmerovanie, ktoré vaše dieťa vedie v jeho mravnom a etickom vývoji.“

Pozri aj: Rozhodli ste sa pre odklad školskej dochádzky? Viete, ako na to?

Vaše malé i veľké ratolesti si vašu pozornosť mnohokrát získavajú negatívnym spôsobom. Ide o pokus získať si viac času s mamou alebo otcom. Dieťaťu sa totiž podľa dvojice autorov aj negatívny záujem zdá lepší ako vôbec žiadny.

Pozornosť jej totiž dar prítomnosti, ktorý dávajú rodičia deťom. Ňou sa dokážeme vcítiť do najhlbšieho prežívania našich detí.

Chapman a Campbell sú si vedomí skutočnosti, že keď dieťa vyrastá, je ťažšie venovať mu pozornosť. Niekedy je totiž jednoduchšie dopriať dieťaťu fyzický kontakt a slová uistenia. Poskytnúť pozornosť totiž môže znamenať, že sa musíme vzdať niečoho, čomu by sme sa niekedy venovali radšej, napríklad spánku po namáhavom dni v práci.

Jedným z prejavov pozornosti môžu byť hodnotné rozhovory, pri ktorých môžeme deťom pri večeri alebo pred spaním porozprávať niečo z nášho života, či prebrať s nimi duchovné i morálne otázky.

„Deti nikdy nestratia potrebu zažívať dôverné rozhovory s rodičmi a ďalšími dospelými. Vzájomné zdieľanie myšlienok a pocitov je stavebným kameňom života. Naučiť sa na tejto úrovni komunikovať prospeje ich vlastným budúcim vzťahom vrátane manželstva. Naučí ich to, ako budovať priateľstvá a čo si počať vo vzťahoch s kolegami v práci. Ukáže im to, ako spracovávať svoje vlastné myšlienky a ako pozitívne komunikovať, mať záujem o druhých a ctiť si ich názory. Poskytne im to príklad, ako nesúhlasiť a pri tom nebyť nepríjemný,“ ozrejmujú autori vo svojej knihe.

Všetky deti určite milujú darčeky, ale pre niektoré je to primárny jazyk lásky. Prejavom lásky nie je len samotný darček, ale celý proces obdarovania.

Deti, ktorých primárnym jazykom sú práve darčeky, vnímajú obdarovanie ako veľkú udalosť. Želajú si, aby darčeky pre deti boli krásnym spôsobom zabelené, alebo aby odovzdanie darčeka prebehlo jedinečným, tvorivým spôsobom.

Aj pri samotnom rozbaľovaní si želajú, aby sa im venovala plná pozornosť. Chcú sa totiž s vami o svoju radosť podeliť. Keď darček rozbalia určite vás objímu alebo vám zaň vrúcne poďakujú.

Po rozbalení pre svoj darček vyhradia v detskej izbe špeciálne miesto. Tiež sa s ním pochvália kamarátom a nasledujúce dni vám ho budú opäť ukazovať a vysvetľovať vám, ako sa im veľmi páči. Darček je pre nich totiž viac ako len hmotnou vecou. Je totiž hmatateľným vyjadrením vašej lásky.

Bude ťa zaujímať: Trápia vás rôzne neduhy? Vyrobte si harmančekovú masť, balzam či pleťovú vodu

Skutkami služby obklopíme naše deti praktickou starostlivosťou. Dvojica autorov vysvetľuje, že pre deti by sme mali robiť to, čo si pre seba ešte nedokážu robiť samé.

Ak sú skutky služby primárnym jazykom lásky vášho dieťaťa „neznamená to, že musíte každej prosbe dychtivo vyhovieť. Znamená to že, by ste voči týmto prosbám mali byť nesmierne citlivý a uvedomovať si, že vaše reakcie buď pomôžu naplniť nádrž lásky dieťaťa, alebo v nej urobia diery. Každá prosba volá po premyslenej láskyplnej reakcii."

A preto, ak prosbu dieťaťa opraviť bicykel odmietnete alebo pomoc bude sprevádzaná kritickými slovami, dieťa možno odíde na opravenom bicykli, ale zbavené časti svojej odvahy.

Ako sa naučiť rozpoznať primárny jazyk vašich detí, vám už povie kniha. Neočakávajte však, že bude akýmsi všeliekom. Autori knihy Chapman a Campbell ale v závere knihy rodičov povzbudzujú: „Rozprávanie jazykom lásky neukončí všetky vaše problémy, ale môže k vám domov vniesť stabilitu a vašim deťom priniesť nádej. A to je úžasná príležitosť."

Neprehliadni: Nemôžeš si dovoliť svadobný dar? Odborníci na etiketu ti poradia