Každoročne sa zostavuje rebríček najšťastnejších krajín sveta – z ktorého už roky víťazne vychádzajú severské štáty. Najmä Fínsko sa usadilo na vrchole ako ten neotrasiteľný maják dobrej nálady a spokojného bytia.
Spolu s Dánskom, Švédskom, Nórskom, Islandom, ale aj s Holandskom, Švajčiarskom či Novým Zélandom, tvoria akúsi šťastnú zónu, ktorá vzbudzuje zvedavosť: čo to tam jedia, dýchajú a robia, že im je tak dobre?
Znie to takmer ako utópia. Ale vedeli ste, že šťastie sa – aspoň z časti – dá vypestovať? Nie v kvetináči, ale správnymi návykmi. A práve tie sú kľúčom k tajomstvu spokojných krajín.
Čo znamená byť šťastný?
Správa o svetovom šťastí, ktorú každoročne zverejňuje OSN v spolupráci s výskumníkmi z celého sveta, sa nezakladá len na úsmevoch na tvári. Meria sa spokojnosť s kvalitou života, dôvera v spoločnosť a jej inštitúcie, sociálne väzby, očakávaná dĺžka života, rovnosť príležitostí a tiež subjektívne vnímanie šťastia obyvateľov.
To všetko spolu tvorí celkom komplexný obraz – šťastie v tomto prípade neznamená eufóriu, ale pocit istoty, rovnováhy, možnosti byť sám sebou a žiť zmysluplný život. Fíni sa teda možno neusmievajú na každého okoloidúceho, ale cítia sa vo svojich životoch bezpečne a naplnene.
Fínska sauna, dánske „hygge“ a švédsky „lagom“
Aké sú návyky Fínov?
Fíni napríklad nedajú dopustiť na saunu. A to nie je len víkendová aktivita v horskej chate – pre mnohých je sauna súčasťou bežnej každodennej rutiny, podobne ako sprcha či večera. V krajine, kde je registrovaných viac sáun ako áut, sa na potenie a následné schladenie nepozerá ako na rozmar, ale ako na základný nástroj fyzickej aj duševnej hygieny.
Pobyt v horúcej pare uvoľňuje svaly, zlepšuje krvný obeh a – čo je možno najdôležitejšie – spomaľuje myseľ. V saune sa málokedy rozpráva o práci. Rozhovory sú hlboké, úprimné alebo panuje ticho, ktoré nie je trápne, ale liečivé.
Saunovanie je zároveň rodinný aj spoločenský rituál, pri ktorom sa stretávajú generácie a zdieľajú priestor bez rozdielov – rovnako zaliati potom, v rovnakom pokoji.
Freepik
Čo robia Dáni pre šťastnejší život?
Dáni si zasa osvojili pojem „hygge“, ktorý sa tak trochu vymyká prekladu, ale zároveň ho človek okamžite spozná, keď ho zažije. Hygge nie je vec, ale pocit – dom plný mäkkého svetla, tanier teplej polievky uvarený z lásky, chvíľa smiechu s priateľmi pod dekou, keď vonku prší. Je to vedomé rozhodnutie vytvárať si malé ostrovy radosti uprostred bežných dní.
V Dánsku je hygge nielen domácou filozofiou, ale aj spoločenským fenoménom. Miestne kaviarne a reštaurácie sú navrhnuté tak, aby sa človek cítil ako doma. Žiadna pompéznosť, len teplé svetlá, drevo, vlna, škoricové rolky.
A že hygge funguje, potvrdzujú aj dánske čísla v rebríčkoch spokojnosti – nie sú to chvíle veľkolepého šťastia, ale pokojné, pravidelné momenty, ktoré vytvárajú pevný základ pre pohodu.
Švédska filozofia pre šťastie
Vo Švédsku majú filozofiu „lagom“ – nie príliš, nie málo, jednoducho tak akurát. Vyváženosť a zdržanlivosť sú tam základnými hodnotami. Lagom sa prejavuje v stravovaní (porcie, ktoré zasýtia, ale nepreťažia), v práci (efektívnosť bez vyhorenia), vo vzťahoch (dôvera bez priveľkej závislosti) aj v bývaní (útulnosť bez prebytku).
Lagom je schopnosť žiť udržateľne – nielen ekologicky, ale aj emocionálne. Znamená vedieť, kedy je dosť, necítiť potrebu stále niečo dokazovať, neporovnávať sa. Je to postoj, ktorý pomáha ľuďom orientovať sa vo svete prebytku a neustálej stimulácie. Vďaka nemu sa v Švédsku často hovorí o „vnútornej čistote“ – o duševnom priestore, v ktorom sa lepšie dýcha.
Tieto tri severské prístupy – fínska očista v saune, dánske udomácnenie radosti a švédska rovnováha – síce vychádzajú z rôznych kultúrnych koreňov, ale spája ich rovnaká túžba: žiť pokojne, zmysluplne, s rešpektom k sebe aj k ostatným. A najmä – vedome. Pretože šťastie, ako sa ukazuje, nie je o veľkých výhrach, ale o malej, ale pravidelnej starostlivosti o svoju pohodu.
Prečo sú niektoré národy šťastnejšie ako ostatné?
Nie je to len o saune a čaji. Je za tým celý životný štýl – dôraz na komunitu, rovnosť, životné prostredie a duševnú pohodu. Obyvatelia týchto krajín majú kvalitné zdravotníctvo a školstvo, vysokú mieru dôvery v inštitúcie, ale aj veľkú osobnú slobodu. No to neznamená, že ich šťastie pramení iba zo systému.
Každodenné návyky
Zásadnú úlohu zohrávajú aj každodenné návyky. Sú to drobnosti, ktoré sa stali prirodzenou súčasťou života – chôdza v prírode, dôraz na rovnováhu medzi prácou a voľným časom, kvalitné stravovanie, dostatok pohybu, schopnosť povedať „dosť“ a vedieť si oddýchnuť bez výčitiek.
Prechádzky v prírode
V severských krajinách je bežné, že sa ľudia počas pracovného dňa vyberú na prechádzku do lesa. Nechcú podať športový výkon, ale berú to ako spôsob, ako vyčistiť hlavu. Považuje sa to za normálnu súčasť dňa – a nikto ich za to nehodnotí. Príroda je tam partner, nie atrakcia.
Výživa
Dokonca aj výživa hrá dôležitú rolu. Čerstvé suroviny, sezónne potraviny, ryby bohaté na omega-3 mastné kyseliny, fermentované výrobky, málo cukru a minimum polotovarov. Vedci dnes čoraz viac zdôrazňujú súvislosť medzi zdravím čreva a psychikou – a severský jedálniček tejto teórii len nahráva.
Inšpirujme sa návykmi najšťastnejších krajín sveta
Nie všetko vieme okamžite ovplyvniť – niekedy sú naše životné podmienky naozaj náročné. Ale každý deň v sebe nesie priestor pre drobné zmeny, ktoré sa ako kvapky vody zlievajú do celého oceánu spokojnosti.
Tu je pár inšpirácií z najšťastnejších krajín, ktoré si vieme preniesť do vlastného života:
- Zaviesť si svoj „hygge“ rituál – napríklad si každý večer zapáliť sviečku, uvariť si obľúbený čaj, prečítať pár strán z knihy. Bez mobilu. Bez hluku. Len pokoj.
- Pravidelne sa hýbať – ale nie pre výkon – prechádzky v prírode bez cieľa môžu mať pre dušu väčší prínos ako 5 km v bežeckých teniskách.
- Dbať na výživu pre myseľ – kvalitné jedlo neznamená len zdravé telo. Mozog si žiada omega-3, vlákninu, fermentované potraviny, menej cukru. A to všetko ovplyvňuje náladu.
- Viesť úprimné rozhovory s blízkymi – Fíni možno veľa nerozprávajú, ale keď áno, idú k podstate. Autenticita vo vzťahoch je liekom proti osamelosti.
- Nebáť sa spomaliť – pauza nie je lenivosť. Je to starostlivosť o seba. Aj 15 minút denne v tichu môže byť zázračných.
- Pestovať vďačnosť – nielen za veľké veci, ale aj za to, že dnes ráno svietilo slnko. Alebo že vám niekto podržal dvere. Šťastie často spočíva v pozornosti k obyčajnému.
Šťastie nie je trvalý stav, skôr jemná vlna, ktorá sa dá zachytiť. Nie je výsadou Fínov či Dánov. Je výsledkom postojov, priorít a drobných rituálov, ktoré denne robíme – alebo nerobíme.
A hoci sa možno nikdy nedostaneme do prvej desiatky svetového rebríčka, môžeme sa v tom vlastnom rebríčku posunúť o pár priečok vyššie. Stačí si dovoliť žiť tak trochu ako v severskej rozprávke – pokojne, vedome a s úctou k sebe samým.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
