Je to celkom bežná situácia: sedíme pri stole, pochutnávame si na výdatnom obede, keď zrazu – grg. Obyčajný fyziologický prejav, ktorý veľmi dobre poznajú už aj tí najmenší. Ak sa však opakuje príliš často, na nevhodných miestach alebo bez jasného spúšťača, môže začať ovplyvňovať komfort, sebavedomie aj celkové trávenie.
Čo sa ukrýva za grgnutím
Grganie – alebo odborne eruktácia – je spôsob, akým sa naše telo zbavuje nadbytočného vzduchu, ktorý sme prehltli. Ten sa dostáva do žalúdka spolu s jedlom, nápojmi či dokonca počas rozprávania. Obvykle sa uvoľní nepozorovane. No ak sa to deje často, nahlas a hlavne bez zjavnej príčiny, niečo nie je celkom v poriadku.
Pritom nejde len o spoločenskú nepríjemnosť. Nadmerné grganie môže byť aj signálom, že tráviaci systém niečo dráždi, niečo mu chýba alebo naopak – niečoho je v ňom priveľa. A niekedy je to jednoducho len zvyk, ktorý si neuvedomujeme.
Prečo grgáme?
Grganie vzniká najmä vtedy, keď sa do žalúdka dostane vzduch. Môže sa to stať počas jedenia, pitia, žuvania žuvačky alebo pitia cez slamku. Významnú rolu hrá aj spôsob, akým jeme – hltavo, rýchlo, s rozprávaním popri jedle. Takto sa vzduch dostane tam, kam by nemusel.
Plynatosť však môže vzniknúť aj v samotnom tráviacom trakte, najmä ak sa v ňom zdržujú potraviny, ktoré podporujú fermentáciu – ako napríklad strukoviny, brokolica, kapusta či sýtené nápoje. Tie môžu vytvárať oxid uhličitý, ktorý si potom hľadá cestu von.
V niektorých prípadoch však môže byť časté grganie spojené so zdravotnými problémami, ktoré si už vyžadujú odbornú pozornosť – ako reflux, gastritída, helikobakterová infekcia či dokonca úzkostné poruchy, ktoré vedú k častejšiemu prehĺtaniu vzduchu.
Depositphotos
Môžeme grganie ovplyvniť?
Vo väčšine prípadov áno. Pomáha, ak sa zameriame na rytmus jedenia – jesť pomalšie, dôkladne žuť a vyhnúť sa rozhovorom s plnými ústami (čo, priznajme si, zvládame asi len v nedeľu pri sviečkovej). Tiež je dobré obmedziť príjem sýtených nápojov, žuvačiek a sladkostí, ktoré zvyšujú tvorbu plynov.
Niekedy pomáha aj vynechanie potravín, ktoré spôsobujú kvasenie – každé telo si ich definuje trošku inak, preto je dobré viesť si pár dní jednoduchý stravovací denník.
Ak grganie sprevádza pálenie záhy, pocit plnosti, bolesti alebo tlak v hrudi, mali by sme zvážiť konzultáciu s lekárom. Môže ísť o príznak refluxnej choroby pažeráka alebo iného tráviaceho ochorenia.
Zaujímavosťou je aj to, že psychika má pri grganí oveľa väčšiu úlohu, než by sme si mysleli. Chronický stres, úzkosť alebo napätie dokážu spôsobiť zvýšený príjem vzduchu (tzv. aerofágiu) bez toho, aby sme si to uvedomovali. Grganie sa vtedy stáva akýmsi nevedomým ventilom.
Mýty a polopravdy o grganí, ktorým stále veríme
Grganie má v spoločnosti zvláštne postavenie – všetci ho poznáme, no málo o ňom vieme. Aj preto okolo neho koluje niekoľko mýtov, ktoré sa tvária ako pravda, no realita je často niekde inde. Napríklad: ak niekto často grgá, neznamená to automaticky, že má „zdravé trávenie“.
Častejšie to znamená, že niekde v procese – či už pri jedení, alebo trávení – vzniká nadbytok vzduchu. Tiež nie je pravda, že každé grganie je spôsobené tým, čo sme zjedli. Často je vinníkom aj samotný spôsob jedenia – rýchlosť, stres, prehĺtanie vzduchu.
A potom je tu ešte ilúzia, že je úplne normálne grgať niekoľkokrát za hodinu – pre niekoho možno áno, ale ak je to pravidlom, môže ísť o signál, že niečo v tele nefunguje ideálne. A čo je najzábavnejšie? Veľa ľudí si ani neuvedomuje, že grgajú – kým ich na to neupozorní niekto iný.
Kedy sa z grgania stáva problém?
Každý organizmus má svoju mieru "vzduchovej tolerancie". Niekto grgne raz denne a iný päťkrát po každom jedle. To samo osebe ešte nemusí byť dôvod na obavy. Problém nastáva, ak je grganie:
- časté, bez ohľadu na jedlo alebo pitie,
- sprevádzané bolesťou, kyslou alebo horkou chuťou v ústach,
- spojené so stratou chuti do jedla alebo úbytkom hmotnosti.
Vtedy je namieste vyhľadať odborné vyšetrenie – aj preto, že správnou diagnostikou sa dá odhaliť napríklad infekcia baktériou Helicobacter pylori, ktorá patrí k častým vinníkom pri chronických žalúdočných ťažkostiach.
A čo keď si len chceme vydýchnuť?
Pravda je, že niekedy si naše telo jednoducho potrebuje uľaviť. Grganie môže byť úplne prirodzenou reakciou – najmä po sýtom jedle, sladkej limonáde či po nahltaní sa v zhone. Je dôležité rozlišovať, či ide o izolovaný jav alebo o niečo, čo sa deje pravidelne, prekáža nám to a znižuje kvalitu života.
Ak patríme k tým, ktorým sa grganie stáva súčasťou každodennosti, môžeme skúsiť zaradiť do denného režimu aj mierne pohybové aktivity – prechádzky po jedle, cvičenia na podporu trávenia, alebo techniky hlbokého dýchania. Telo si vďaka nim často samo nájde rovnováhu.
Nápoje, ktoré grganie podporujú
To, čo pijeme, má obrovský vplyv na to, koľko vzduchu sa v našom žalúdku „prebúdza k životu“. Sýtené nápoje sú v tomto smere prví podozriví – všetko od limonád cez energetické drinky až po pivo. Najmä, ak ich pijeme rýchlo alebo k jedlu. Oxid uhličitý, ktorým sú sýtené, sa síce postará o osviežujúci efekt, no v žalúdku môže spôsobiť doslova plynovú párty. Ak sa k tomu pridajú aj sladidlá, ktoré nie každý dobre znáša, alebo kofeín, ktorý stimuluje tráviaci trakt, výsledok je jasný.
Na druhej strane, ak hľadáme niečo, čo náš žalúdok poteší viac, vhodnou voľbou sú bylinkové čaje (napríklad mäta, fenikel či harmanček), čistá voda bez bubliniek alebo jemné vývary.
Grgnutie ako pochvala
Aj keď dnes grganie v spoločnosti vyvoláva prevažne rozpaky, nebolo to tak vždy a všade. V niektorých kultúrach, najmä v častiach Ázie alebo na Blízkom východe, sa grgnutie po jedle považovalo za akt vďaky a rešpektu voči hostiteľovi.
Bolo to neverbálne „ďakujem, chutilo mi“, ktoré vyjadrovalo spokojnosť s pohostením. V našich končinách by síce takýto prejav nadšenia vyvolal asi len rozpačité úsmevy (alebo pozdvihnuté obočie pri nedeľnej polievke), no ukazuje to, že kultúrny kontext má obrovský vplyv na to, čo vnímame ako slušné a čo ako trápne. Niekedy sa telo jednoducho poďakuje po svojom.
Keď grganie zaskočí aj spoločnosť – ako to riešiť s gráciou
Aj ten najzdvorilejší človek niekedy nečakane „ozvučí“ svoju tráviacu pohodu. V spoločnosti to síce znie trochu dramaticky, no existujú spôsoby, ako situáciu zvládnuť s humorom aj dôstojnosťou. Najjednoduchšie je povedať stručné „prepáčte“ alebo „pardon“ a pokračovať v rozhovore, ako by sa nič nestalo.
Väčšina ľudí to ocení viac než teatrálne ospravedlnenie alebo rozpaky. Dôležité je nezahmlievať, neprenášať vinu na stoličku či okolitý nábytok (áno, aj to sa stáva), ale priznať si – v rámci ľudskosti – že naše telo má tiež hlas.
Ak máme pocit, že sa to deje častejšie, nie je na škodu vopred upozorniť blízkych, že máme obdobie tráviacej opery. A ak nás to trápi aj mimo spoločenských situácií, je to jasný signál, že treba zistiť, prečo ten náš žalúdok tak rád rozpráva.
A možno pomôže aj trochu humoru. Lebo, priznajme si – každý z nás už niekedy grgol v nesprávnej chvíli. Niekedy v tichu, v ktorom to zaznelo ako gong. Alebo počas videohovoru, keď sme si mysleli, že máme vypnutý mikrofón. A práve to z nás robí ľudí – s dobrým trávením, občas s hlasnejším výdychom.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
